Nárast cien energií zasiahol celú Európu. Až 35 % z celkovej produkcie energie na našom kontinente tvoria fosílne palivá a 25 % predstavuje plyn. Na trhu sa očakáva výrazný nárast investícií do sektora obnoviteľnej energie. Slovensko bude v tomto roku finalizovať novú regulačnú politiku na ďalšie regulačné obdobie. Tieto zistenia vyplynuli z novej globálnej štúdie KPMG, ktorá poskytuje prehľad o európskom odvetví energetiky a verejných služieb. V správe sa venujeme najmä energetike.
Počas roku 2021 ceny energií v Európe prudko vzrástli. Dôvodom bol extrémny nedostatok plynu po chladnej zime a dlhšej vykurovacej sezóne na prelome rokov 2020-2021, čo spôsobilo nárast veľkoobchodných cien plynu a elektriny na celom svete. Negatívny vplyv mali aj nepriaznivé poveternostné podmienky na výrobu z obnoviteľných zdrojov energie.
Ťažba uhlia sa medzikvartálne aj medziročne zvýšila a uhlie sa tak v Európe paradoxne stalo ekonomicky výhodnejšou alternatívou ako plyn.
Fosílne palivá akými sú zemný plyn a uhlie aj naďalej tvoria viac ako 35 % z celkovej produkcie energie v Európe, pričom plyn predstavuje viac ako pätinu. Najmenej sú využívané vo Švédsku, Francúzsku a Luxembursku, viac ako 60 % podiel fosílnych palív z celkovej produkcie však nájdeme v Holandsku, Poľsku, na Malte a na Cypre. Nemecko využíva najmä uhlie, z ktorého pochádzal v prvom polroku 2021 najväčší energetický podiel v krajine, a tak na prvej pozícii nahradilo veternú energiu.
Zelená iniciatíva a znižovanie emisií
Na klimatickej konferencii COP26 v Glasgowe 46 krajín, vrátane európskych krajín medzi ktoré patria aj Spojené kráľovstvo a Nemecko, súhlasilo s postupným vyraďovaním čierneho uhlia ako vykurovacej alternatívy. Bude to znamenať výrazný nárast investícií do sektora obnoviteľných zdrojov energie. Očakáva sa, že európske energetické spoločnosti nasmerujú svoje zisky do projektov súvisiacich s energetickým prechodom, čím budú stimulovať domáce a prichádzajúce obchodné aktivity.
Slovensko je na prahu zmien
Na Slovensku je v súčasnosti intenzívne diskutovaná téma cien energií v nadväznosti na vysoké ceny elektriny a plynu na burzách. Tiež sa intenzívne diskutuje o forme podpory pre jednotlivé typy obnoviteľných zdrojov a spôsobe naplnenia záväzkov vyplývajúcich pre Slovensko z Európskej zelenej dohody (European Green Deal).
„Z pohľadu regulácie bude rok 2022 intenzívny, nakoľko 31. decembra 2022 končí tzv. 5. regulačné obdobie a pred URSOm stojí úloha pripraviť regulačnú politiku na ďalšie obdobie,“ objasnil Miroslav Talian, sektorový líder pre energetiku v KPMG na Slovensku.
Vodík a obnoviteľná energia je pre Európu cestou
Vláda Spojeného kráľovstva plánuje do roku 2035 znížiť emisie o 78 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. V auguste 2021 vydala krajina stratégiu pre výrobu, distribúciu, skladovanie a používanie nízkouhlíkového vodíka.
Na Slovensku je vodík vnímaný ako jedna z možností na dekarbonizáciu plynárenského odvetvia, kde SPP-Distribúcia začiatkom februára oznámila, že dlhoročný projekt H2Pilot bude v roku 2022 vrcholiť testom v teréne, ktorého cieľom bude otestovať distribúciu vodíka pre vykurovanie domácností.
Francúzsko vyčlenilo 70 miliárd eur zo 100 miliardového rozpočtu plánu obnovy na podporu ekonomiky a nových pracovných miest. Z toho použijú veľkú časť na ekologickú transformáciu, ktorá zahŕňa 6,7 miliardy eur na tepelnú rekonštrukciu verejných (školy a administratívne budovy a sociálne bývanie) a súkromných budov (pre malé a stredné podniky a bývanie).
Holandsko predpokladá, že vodík bude hrať významnú úlohu pri dosahovaní klimatických cieľov do roku 2050. Uviedol to holandský úrad (Authority for Consumers and Markets - ACM) vo svojej publikácii „Vývoj a regulácia vodíkovej infraštruktúry“.
Rusko kladie dôraz na znižovanie emisií skleníkových plynov (GHG). Do roku 2024 plánuje krajina začať s veľkovýrobou vodíka a vyvážať ho v objeme až 200-tisíc ton ročne.
Uzbekistan tiež rozvíja obnoviteľnú a vodíkovú energiu v krajine. Jeho cieľom je zamerať sa na budovanie infraštruktúry pre vodíkovú energiu a podporiť tak ekonomickú energetickú efektívnosť a zvýšiť energetickú bezpečnosť krajiny.
