V týchto dňoch sa politici a biznis lídri stretávajú v Glasgowe, aby urýchlili kroky smerom k naplneniu cieľov Parížskej dohody a Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Na vrchole rebríčka najviac pripravených krajín na dosiahnutie klimatickej neutrality je Nórsko a to aj vďaka súkromným a verejným investíciám do obnoviteľnej energie a elektrifikovanej doprave v celej krajine. Nasledujú ho Veľká Británia a Švédsko. Tieto zistenia vyplývajú z globálnej štúdie 2021 Net Zero Readiness Index, ktorá analyzuje pokrok 32 krajín pri znižovaní emisií skleníkových plynov a ich schopnosti dosiahnuť neutralitu do roku 2050.
Posledné desaťročie bolo teplejšie ako ktorékoľvek iné obdobie za predchádzajúcich 125-tisíc rokov. Pripisujeme to najmä rastúcim emisiám skleníkových plynov, ktoré sa uvoľňujú predovšetkým pri spaľovaní uhlia, ropy a plynu. Hoci tieto fosílne palivá podporili dramatický ekonomický pokrok v globálnej ekonomike, zvyšujú aj koncentráciu CO2 v atmosfére, čo spôsobuje globálne otepľovanie.
Pozorujeme tiež, že za posledných 18 mesiacov výrazne narástol záujem o klimatickú neutralitu zo strany verejného a súkromného sektora ako aj národných vlád. Všetci sa zhodujú v tom, že je potrebné okamžite konať, aby sa zastavili katastrofálne sociálne, environmentálne a ekonomické dôsledky, ktoré by mohlo mať ďalšie zvyšovanie teploty na našu planétu.
Výzvou pre všetky krajiny stále zostáva prechod od záväzkov k plneniu cieľov
Krajiny zahrnuté do Net Zero Readiness Index (NZRI) sú zodpovedné za približne tri štvrtiny celosvetových emisií. Len deväť z nich, ktoré spolu tvoria približne 10 % emisií, prijalo právne záväzky ku klimatickej neutralite. Ďalších 10 krajín, ktoré sú zodpovedné za 43 % emisií, si stanovilo ciele, ale nezaviedlo právne mechanizmy. Zvyšných 13 krajín, ktoré predstavujú 24 % globálnych emisií, zatiaľ neprijalo žiadnu formu podobného cieľa.
Napriek tomu, že Nórsko je jedným z najväčších svetových vývozcov ropy a plynu, dostalo sa na vrchol tohtoročného NZRI aj vďaka súkromným a verejným investíciám do obnoviteľnej energie a elektrifikovanej doprave v celej krajine. V roku 2016 nórsky parlament odhlasoval posunutie svojho cieľového dátumu pre klimatickú neutralitu z roku 2050 na rok 2030. Napriek najvyššiemu umiestneniu však Nórsko stále nemá vyriešené konkrétne kroky, ako čeliť výzvam pri prechode na čistú nulu.
Spojené kráľovstvo, ktoré usporadúva summit o klíme COP26, sa umiestnilo na druhom mieste, čiastočne vďaka politickej podpore viacerých strán a jasným zákonom, ktoré umožňujú rýchlu dekarbonizáciu odvetvia výroby energie v krajine. Musia však vyriešiť viaceré výzvy v oblasti tepelnej energie a stavieb.
Na treťom mieste sa umiestnila ďalšia škandinávska krajina - Švédsko. Je medzinárodným zástancom klimatickej politiky, zelenej energie a technológií. Ďalším krokom krajiny k dosiahnutiu nuly je zníženie jej závislosti od vývozu a dovozu poľnohospodárskych produktov.
Ako je na tom Slovensko
Európska únia sa zaviazala do roku 2030 znížiť emisie o najmenej 55 %, do roku 2050 má ambíciu stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom.
„Aby tieto plány do roku 2030 boli splnené, legislatíva Európskej únie vyžadovala od každej členskej krajiny, aj od Slovenska, aby pripravili 10-ročný národný energetický a klimatický plán, ktorý by stanovoval, ako dosiahnuť národné ciele,“ priblížil odborník na ESG, Michal Maxim, ktorý pôsobí ako Director v KPMG na Slovensku.
Slovenská republika v ňom kladie veľký dôraz na kvalitu ovzdušia, redukciu emisií skleníkových plynov, zmierňovanie zmeny klímy a bezpečnosť dodávok všetkých druhov energie. V roku 2019 sa prihlásila k záväzku dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu.
Rozvoj energetiky na Slovensku sa zameriava na optimalizáciu energetického mixu tak, aby čo najviac klesali emisie skleníkových plynov a znečisťujúcich látok. Slovenská republika si stanovila za cieľ dosiahnuť do roku 2030 podiel energie z obnoviteľných zdrojov na 19,2 %.
K dosiahnutiu klimatickej neutrality má prispieť aj nová taxonómia EÚ. Jej cieľom je stanoviť, či je ekonomická aktivita udržateľná z hľadiska životného prostredia. Ekonomická aktivita je udržateľná, ak významne prispieva k jednému z cieľov v oblasti životného prostredia a zároveň výrazne nenarúša plnenie ostatných cieľov (tzv. „do not significant harm“). Na podrobné posúdenie slúžia technické kritériá preskúmania. Napríklad v prípade obnovy budov sa primárna spotreba energie musí znížiť aspoň o 30%.
„Predpoklad nenarúšania ostatných cieľov v oblasti nehnuteľností napríklad znamená, že sa nesmie narúšať trvalo udržateľné využívanie a ochrana vodných zdrojov a preto sa kladú požiadavky na spotrebu vody u inštalovaných zariadení. Až 70 % stavebného odpadu a odpadu z demolácií je potrebné pripraviť na recykláciu. V prípade novej výstavby sa musí zohľadňovať aj ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov - nová výstavba napríklad nesmie byť postavená na ornej pôde so strednou až vysokou hodnotou biodiverzity,“ dopĺňa M. Maxim.
O štúdii:
2021 Net Zero Readiness Index vytvorila spoločnosť KPMG. Porovnáva 32 krajín na základe metodiky so 103 ukazovateľmi. Tie boli rozdelené medzi pripravenosť krajiny, ktorá zohľadňuje záväzok krajiny dekarbonizovať, jej výkonnosť v oblasti dekarbonizácie a celkové prostredie v krajine, ktoré umožňujúce dekarbonizáciu; a sektorová pripravenosť, ktorá zahŕňa elektrinu a teplo, dopravu, budovy, priemysel a poľnohospodárstvo, využívanie pôdy a lesníctvo. Informácie z Indexu použité v tejto správe vychádzajú z údajov zverejnených do 1. septembra 2021.
