NRSR schválila v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov („Daňový poriadok“). Ďalšie kroky v legislatívnom procese sú naplánované na október 2017.

Navrhovaná novela zákona výrazne reformuje inštitút daňového tajomstva. Za daňové tajomstvo sa po novom nepovažuje informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie.

Výnimky z daňového tajomstva už nebudú taxatívne vymedzené v zákone, ale štátny orgán, orgán územnej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba budú musieť preukázať oprávnenosť na oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva, ktorá bude vyplývať len z plnenia ich úloh podľa tohto zákona, osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy. Jednotlivé žiadosti o sprístupnenie daňového tajomstva budú posudzované formálne a zodpovednosť za dodržiavanie povinnosti zachovávať daňové tajomstvo bude na jednotlivých žiadateľoch.

V súlade s navrhovaným znením zákona sa za porušenie daňového tajomstva nebude považovať zverejnenie údajov o porušení povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným predpisom prezidentom finančnej správy (alebo ním poverenou osobou) za podmienky, že v danej veci existuje právoplatné rozhodnutie. Informácia o oznámení daňového tajomstva sa bude ukladať v spise daňového subjektu.

Novelou daňového poriadku sa zavádza povinná elektronická komunikácia so správcom dane pre všetky právnické osoby zapísané v obchodnom registri s účinnosťou od 1.1.2018 a pre fyzické osoby registrované pre daň z príjmov s účinnosťou od 1.7.2018.

Na základe Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018 sa novelou daňového poriadku navrhuje ustanoviť možnosť pre Finančné riaditeľstvo SR vyhotoviť súhrnný protokol na účely správy daní o navzájom prepojených transakciách daňových subjektov, u ktorých bolo zistené porušenie alebo obchádzanie daňových predpisov a to najmä v prípadoch, keď sú daňové subjekty zapojené v podvodnom reťazci. Súhrnný protokol nebude nahrádzať povinnosť správcov dane vyhotovovať protokoly z jednotlivých daňových kontrol.

Novela zákona zavádza aj index daňovej spoľahlivosti, vrátane osobitných daňových režimov pre spoľahlivé daňové subjekty.

V rámci propodnikateľských opatrení sa navrhuje predĺžiť lehotu na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní a znížiť poplatok za záväzné stanovisko o polovicu.

Ministerstvo financií SR pripravilo návrh novely zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov („zákon o dani z príjmov“), ktorá by po schválení parlamentom a podpise prezidentom mala nadobudnúť účinnosť dňa 1. januára 2018. Návrh novely zákona o dani z príjmov je rozsiahly a prináša so sebou viacero nových ustanovení aj v nadväznosti na implementáciu smernice Rady EÚ z 12. júla 2016, ktorou sa ustanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (smernica ATAD). Zhrnutie vybraných navrhovaných zmien uvádzame nižšie:

• Pri kúpe bytu alebo domu si mladí ľudia vo veku od 18 do 35 rokov budú môcť uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac do výšky 400 eur ročne. Daňový bonus sa vypočíta z výšky poskytnutého úveru na bývanie najviac zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť. O sumu daňového bonusu sa môže znížiť daň daňovníka, ktorého priemerný mesačný príjem za predchádzajúci rok nepresiahol 1,3-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca zverejnenej Štatistickým úradom SR. Nárok na daňový bonus vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie.
• S cieľom podporiť rozvoj slovenského kúpeľníctva sa zavádza nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na uhradené služby v kúpeľných zariadeniach. Odpočítateľnú položku možno uplatniť v maximálnej výške 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad za stravu, ubytovanie, kúpeľné procedúry, ktoré nie sú preplácané zo zdravotného poistenia. Daňovník si bude môcť uplatniť túto odpočítanú položku aj za manželku alebo za svoje vyživované dieťa.
• V rámci podpory priemyselného výskumu a vývoja sa zavádzajú tzv. Patent boxy. Čiastočne budú oslobodené od dane príjmy z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie udelených a registrovaných patentov, úžitkových vzorov a softvéru, ktoré sú výsledkom vlastnej činnosti daňovníka (nie nakúpené). Oslobodenie sa vzťahuje rovnako aj na príjmy z predaja výrobkov, pri výrobe ktorých sa využíva registrovaný patent alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom.
• Pri presune majetku alebo podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia vzniká povinnosť zdaniť ekonomickú hodnotu všetkých kapitálových ziskov vytvorených v SR, hoci tento zisk ešte nebol v čase odchodu realizovaný (tzv. Exit tax). Na zdanenie pri odchode sa bude v rámci osobitného základu dane aplikovať sadzba 21 %. Predmetom zdanenia bude majetok presunutý mimo územia SR, keď nedochádza k jeho skutočnému predaju, t. j. nenastáva zmena právneho vlastníka tohto majetku, avšak presunom SR stráca právo zdaňovať tento majetok. Daň pri odchode bude možné uhradiť aj v splátkach počas piatich rokov, avšak len v prípade, ak sa majetok presúva do štátu, kde je možné reálne zabezpečiť vymáhanie pohľadávok, napr. ak sa majetok, daňová rezidencia alebo podnikateľská činnosť presúvajú do členského štátu EÚ. V ostatných prípadoch je daň pri odchode splatná v lehote na podanie daňového priznania.
• S účinnosťou od 1. januára 2019 vláda navrhuje zaviesť pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti. Kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou sa rozumie subjekt so sídlom v zahraničí, na ktorom má daňovník sám alebo spolu so svojimi závislými osobami priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach viac ako 50 % alebo má nárok na podiel na zisku viac ako 50 % a platená daň z príjmov právnickej osoby kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v zahraničí je menej ako polovica dane z príjmov kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vypočítanej podľa slovenskej legislatívy. V takom prípade sa zahrnie základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti do základu dane jej slovenskej materskej spoločnosti, zdaní sa v súlade so slovenskou legislatívou a príslušnú časť dane zaplatenej v zahraničí bude možné započítať na výslednú daňovú povinnosť.
• Navrhuje sa, že v rámci podnikových kombinácií tuzemských spoločností bude v zásade možné realizovať nepeňažné vklady, zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev pre daňové účely iba v reálnych hodnotách. Predložený návrh zákona ponecháva možnosť uplatnenia daňového režimu pôvodných cien len v prípade niektorých cezhraničných transakcií po splnení zákonom stanovených podmienok.

O ďalšom vývoji navrhovaných zmien Vás budeme informovať.

Výbor pre finančné záležitosti OECD zverejnil návrh aktualizácie vzorovej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Významné časti tejto aktualizácie už boli schválené a zverejnené ako súčasť akčného plánu BEPS. Návrh bude predložený na schválenie Výborom a Radou OECD v druhej polovici roka 2017, zverejnený návrh preto nemusí nutne odrážať konečné názory OECD a jeho členských štátov.
Odborná verejnosť už predložila komentáre týkajúce sa iba tých oblastí aktualizácie, ktoré neboli súčasťou akčného plánu BEPS. Ide o nasledovné zmeny:

• Zmeny v odseku 13 komentára k článku 4 za účelom spresnenia významu pojmu „mať k dispozícii stály byt“ ako kritéria pre stanovenie rezidencie v článku 4(2) a). Návrh dopĺňa komentár o spresnenie, podľa ktorého byt nemožno považovať, že je k dispozícii pre jednotlivca, ak je prenajatý nespriaznenej osobe, takže jednotlivec nemôže v tomto byte zostať.
• Zmeny v odseku 17 a 19 komentára a pridanie nového odseku 19.1 komentára k článku 4 za účelom spresnenia významu pojmu „obvykle sa zdržiavať“ ako kritéria pre stanovenie rezidencie v článku 4(2) b) a c). Návrh upresňuje, že rozhodujúce obdobie musí pokrývať dostatočne dlhý čas na zistenie frekvencie, trvania a pravidelnosti pobytov, ktoré sú súčasťou ustálenej rutiny života jednotlivca.
• Doplnenie nového odseku 1.1 komentára k článku 5, kde sa upresňuje, že registrácia pre účely dane z pridanej hodnoty alebo inej obratovej dane sama o sebe nemá vplyv na uplatňovanie a interpretáciu definície stálej prevádzkarne.
• Odstránenie slov v zátvorke „(iná ako osobná obchodná spoločnosť)“ v súvislosti so skutočným vlastníkom dividend z článku 10(2) a) za účelom zabezpečiť, že znížená sadzba zdanenia dividend pri zdroji sa uplatní v prípadoch, kde by sa uplatnil nový článok 1(2), podľa ktorého by sa dividenda platená transparentnej entite považovala za príjem rezidenta zmluvného štátu, pretože je zdanená buď na úrovni entity alebo na úrovni členov tejto entity.
  
  

Na záver pripomíname, že súčasťou aktualizácie v roku 2017 bude súbor zmien a dodatkov, ktoré už boli schválené v rámci akčného plánu BEPS. Predovšetkým to je neutralizácia dôsledkov hybridných nesúladov, opatrenia proti zneužívaniu zmlúv o dvojitom zdanení, vyhýbanie sa vzniku stálej prevádzkarne a vzájomná dohoda či arbitráž.

Vláda na svojom rokovaní 20. septembra schválila novelu zákona o DPH.

K hlavným zmenám v porovnaní s pôvodným návrhom novely, o ktorom sme vás informovali v našom májovom vydaní Tax&Legal News, patria:

• možnosť pre správcu dane vrátiť pred začatím daňovej kontroly časť nadmerného odpočtu, o výške ktorej nie sú na základe údajov z kontrolného výkazu pochybnosti, nebude zavedená,
• platiteľ DPH, ktorý sa rozhodne zdaniť dodanie nehnuteľnosti, bude povinný svoje rozhodnutie písomne oznámiť príjemcovi, a to najneskôr v lehote na vystavenie príslušnej faktúry.
  

O ďalšom vývoji legislatívneho procesu vás budeme informovať.