Štvrtá priemyselná revolúcia, známa ako Industry 4.0 znamená prechod od digitalizácie ku kyberneticko-fyzikálnym systémom, ktoré zjednocujú technológie ako internet vecí (Internet of Things), robotika, umelá inteligencia či big data (obr. 1). Základom je zber informácií pomocou snímacích zariadení počas celého životného cyklu produktu.

Na jednej strane tieto dáta umožňujú rýchlo reagovať na aktuálne nároky zo strany zákazníkov a súčasne poskytujú poznatky ako zefektívniť a optimalizovať využitie strojov a zariadení vo fabrike počas výrobného procesu.

Podľa hrubých odhadov by cena trhu založeného na princípoch Industry 4.0 mohla do roku 2020 presiahnuť hodnotu viac ako 3,5 bilióna eur. Príležitosti, ktoré prináša i4.0 sú teda obrovské:

• rýchlejšie uvádzanie výrobkov na trh
• stroje schopné robiť vlastnú kontrolu kvality, odhaľovať a odstrániť chyby
• optimalizácia údržby zariadení prostredníctvom inteligentného riadenia zdrojov
• zlepšenie správy zásob prostredníctvom čipov a senzorov
• predvídanie dopytu po produktoch na základe dát a s tým súvisiace prispôsobenie dodávateľského reťazca a zásobovania
  

Plné využitie týchto príležitostí si však zároveň vyžaduje premyslené investície. Je preto prirodzené, že žiadna spoločnosť nechce zaostať v snahe o vybudovanie fabriky budúcnosti, ktorá má všetky podsystémy vzájomne prepojené a konsolidované do jedného integrovaného vzájomne komunikujúceho systému, a to vrátane tých nevýrobných, akými sú napríklad výskum a vývoj, obchodní partneri, dodávatelia či dokonca samotní zákazníci (obr. 2).

Téma Industry 4.0 pritom už nejaký čas rezonuje a firmy potrebujú vedieť, čo v tomto smere robí konkurencia, aby si dokázali zachovať svoju konkurenčnú výhodu. V snahe o vytvorenie prehľadu, ako to v súčasnosti s uplatňovaním princípov i4.0 vyzerá v praxi, KPMG International vypracovalo štúdiu „Beyond the hype: Separating ambition from reality in i4.0“, ktorá je založená na porovnávacej analýze.

Z nej vyplýva, že mnohí výrobcovia pracujú na vytvorení fabriky budúcnosti alebo digitálneho podniku, ale väčšina z nich stále experimentuje s pilotnými projektmi alebo skúša čiastočné riešenia zavedenia i4.0. Mnohé spoločnosti vykazujú len nízku až strednú úroveň znalosti v kľúčových oblastiach ako je napríklad dodávateľský reťazec riadený dopytom, komunikácia stroja so strojom (M2M) a digitálny twinning. Na druhej strane, väčší pokrok dosahujú vo sfére cloudu, robotiky, big data, kybernetickej bezpečnosti a technológií spojených s internetom vecí. Sú však stále aj také firmy, ktoré ešte nezačali pracovať na tvorbe svojej stratégie pre integrovanie i4.0 do svojich biznis a prevádzkových modelov.

V praxi pritom neexistuje jeden štandardný postup pre úspešnú implementáciu i4.0 vhodný pre všetkých, vzhľadom na veľké množstvo meniacich sa vstupných parametrov – typ zákazníka, rozsah prevádzky, rýchlosť a zložitosť výroby či rýchlosť, akou spoločnosť chce inovovať či vyvíjať nové produkty.
Identifikovali sme však sedem hlavných krokov, na ktoré sa treba zamerať pri implementácii i4.0:

1. Zoznámenie sa s konceptom Industry 4.0 – zber poznatkov, príkladov z praxe, tvorba informačnej bázy, vytvorenie siete partnerov pre implementáciu
2. Vytvorenie plánu implementácie Industry 4.0
3. Identifikácia prínosov
4. Zhodnotenie rizík
5. Návrh pilotného projektu
6. Vyhodnotenie projektu
   
7. Nastavenie širšieho rámca implementácie 4.0
   

V prípade, že by ste mali záujem prediskutovať obsah štúdie, neváhajte nás kontaktovať na kpmg@kpmg.sk.