Vláda Slovenskej republiky 10. mája 2017 schválila prijatie OECD Mnohostranného dohovoru (ďalej len „Multilaterálny inštrument“ alebo „MLI“). Na základe tohto rozhodnutia sa SR v júni v Paríži pridá k signatárom MLI. Slovensko plánuje implementovať MLI v súvislosti so 64 zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia, uzavretými s nasledujúcimi krajinami:

Vo všeobecnosti Slovensko plánuje aplikovať takmer všetky ustanovenia MLI v súvislosti s vybranými zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia.

Napríklad, vo veci metód na zamedzenie dvojitého zdanenia vymedzených MLI, plánujeme aplikovať metódu definovanú ako možnosť C, pričom sa zároveň prikláňame k aplikácii zjednodušenej klauzuly o obmedzení výhod vyplývajúcich zo zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.

V súvislosti s ustanovením o spoločnostiach s významnými nehnuteľnosťami, Slovensko prijme článok 9 ods. 4 MLI. Ten definuje, že zisky, ktoré plynú rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia akcií alebo porovnateľných podielov, ako sú napríklad podiely na osobnej obchodnej spoločnosti alebo na truste, môžu byť zdanené v druhom zmluvnom štáte, ak kedykoľvek počas obdobia 365 dní predchádzajúcich scudzeniu viac ako 50 percent hodnoty týchto akcií alebo porovnateľných podielov priamo alebo nepriamo vyplýva z nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v druhom zmluvnom štáte.

Zároveň plánujeme uplatňovať článok 14 ods. 1 MLI v súvislosti s rozdeľovaním zmlúv za účelom zamedzenia vzniku konštrukčnej stálej prevádzkarne. Vo všeobecnosti, kde aktivity podniku na konštrukčnom, inštalačnom alebo inom projekte definovanom vybranou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia v druhom zmluvnom štáte budú vykonávané počas jedného alebo viacerých období, ktoré v úhrne presiahnu 30 dní bez prekročenia obdobia definovaného v danej daňovej zmluve, a kde sú súvisiace aktivity vykonávané na rovnakej stavbe, konštrukčnom alebo inštalačnom projekte, alebo na inom mieste počas iných období, presahujúcich 30 dní, jedným alebo viacerými podnikmi prepojenými so zmieneným podnikom, tieto rôzne obdobia sa spočítajú za účelom určenia, počas akého obdobia podnik vykonával aktivity na danom projekte.

Slovensko sa zároveň rozhodlo neuplatňovať časť VI MLI – Arbitráž.

Otázkou zostáva, ktoré zmluvné štáty budú takto široko uplatňovať MLI a v ktorých prípadoch sa ustanovenia vybrané Slovenskom zhodnú s ustanoveniami vybranými inými krajinami.

Doposiaľ komunikované porozumenie záverečných ustanovení MLI predpokladá, že relevantné ustanovenia sa uplatnia iba v prípade zhody pozícií zvolených obidvomi zmluvnými štátmi. Avšak, zároveň sme porozumeli, že mnoho krajín plánuje prijať len minimálny štandard, teda ustanovenia o zneužívaní zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a riešenie sporov.

Vývoj v tejto oblasti budeme aj naďalej monitorovať.

Kontakt:
Zuzana Blažejová
+421 2 5998 4111
kpmg@kpmg.sk

Dňa 1.4.2017 nadobudla účinnosť rozsiahla novela Exekučného poriadku (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov) („Novela“).

Nová právna úprava zavádza najmä nasledovné zmeny:

• jediný exekučný súd s pôsobnosťou pre celé Slovensko, ktorým je Okresný súd Banská Bystrica;
• prideľovanie súdnych exekútorov súdom; exekučný súd pridelí oprávnenému exekútora náhodným výberom spomedzi exekútorov vykonávajúcich činnosť v obvode Krajského súdu, v ktorom má povinný trvalé bydlisko (resp. sídlo v prípade právnických osôb), alebo sa tam nachádza orgán oprávnený konať za štát, ak je povinným štát; 
• návrh na vykonanie exekúcie je možné podať už len elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom. V prípade, ak oprávnený nedisponuje zaručeným elektronickým podpisom, môže návrh podať súdu prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora, pričom tomuto exekútorov bude patriť za podanie návrhu odmena. Podanie návrhu na výkon exekúcie prostredníctvom konkrétneho exekútora neznamená, že vec bude tomuto exekútorovi pridelená;
• katalóg povinností exekútora zastaviť exekúciu sa rozšíril o ďalšie dôvody; exekútor zastaví exekúciu aj v prípade, ak:
  
  • (a) do 5 rokov od začatia exekúcie na majetok fyzickej osoby (do 30 mesiacov v prípade právnickej osoby), sa exekútorovi nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a boli v takej výške, aby postačovala na úhradu trov exekútora; 
• fyzická osoba – povinný, má právo splácať svoj dlh v splátkach aj bez súhlasu oprávneného, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky.
  

Exekučné konania začaté pred účinnosťou novely sa dokončia podľa doterajšej úpravy.

Kontakt:
Marian Dzuroška
+421 2 5998 4111
kpmg@kpmg.sk

Účelom zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov („zákon“), je poskytnúť rýchlejšiu a jednoduchšiu alternatívu k uplatňovaniu a rozhodovaniu o peňažných nárokoch platobným rozkazom podľa Civilného sporového poriadku. Zákon nadobudol účinnosť
1. februára 2017.

Nová právna úprava prináša najmä nasledovné zmeny:

• návrh na vydanie platobného rozkazu sa podáva výlučne elektronicky prostredníctvom určeného formulára a musí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom;
• príslušným súdom pre celé Slovensko je Okresný súd Banská Bystrica;
• návrh na vydanie platobného rozkazu môže podať každý, koho nárok voči žalovanému možno dôvodne predpokladať, pričom postačuje, ak takýto nárok vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín, ktoré žalobca pripojí k návrhu; 
• ak je žalobca, ako aj žalovaný účtovnou jednotkou, postačuje pripojiť faktúru alebo výzvu na splnenie nároku a vyhlásenie, že žalobca tento nárok eviduje v účtovníctve;
• ak je žalobca platiteľom DPH, postačuje, ak v návrhu vyhlási, že údaje o uplatňovanom nároku voči žalovanému uviedol v kontrolnom výkaze podľa osobitného predpisu;
• návrh na vydanie platobného rozkazu nie je v niektorých prípadoch prípustný; napríklad ak:
  (a) dohodnutá výška úroku z omeškania je o viac než päť percentuálnych bodov vyššia než zákonná výška úroku, (b) ak ide o nárok zo zmenky voči fyzickej osobe, alebo (c) ak ide o nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv.
• súd vydá platobný rozkaz najneskôr do 10 pracovných dní od splnenia podmienok pre jeho vydanie a zaviaže žalovaného uhradiť žalobcovi uplatnenú sumu do 15 dní od doručenia platobného rozkazu.

Kontakt:
Marian Dzuroška
+421 2 5998 4111
kpmg@kpmg.sk

Vláda SR schválila návrh Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na obdobie 2017 – 2018 (ďalej len „Akčný plán“), ktorý vláde predložilo ministerstvo financií spolu s ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom vnútra.

Akčný plán obsahuje 21 nových opatrení, ktorých cieľom je eliminácia nových foriem daňových podvodov. Každé z opatrení Akčného plánu má stanovený časový harmonogram, pričom ako prvé by mali byť implementované opatrenia týkajúce sa nekalých praktík pri fúziách obchodných spoločností, zavedenie evidencie tržieb v ERP s on-line prepojením na finančnú správu a posilnenie osobnej zodpovednosti spoločníkov obchodných spoločností, v ktorých nie je stanovený štatutárny orgán.

V súlade s Akčným plánom by s účinnosťou od 1. januára 2018 malo dôjsť k zavedeniu možnosti vrátenia časti nadmerného odpočtu pred začatím daňovej kontroly, a to vo výške, o ktorej na základe údajov z kontrolných výkazov nie sú pochybnosti. Návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty je už v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Novelou Daňového poriadku by sa k 1. januáru 2018 mali rozšíriť oprávnenia Finančného riaditeľstva o možnosť indexácie daňových subjektov na daňové subjekty dodržujúce daňovú disciplínu a subjekty porušujúce všeobecne záväzné právne predpisy, pričom by sa mala zmeniť lehota, počas ktorej bude možné vyrubiť alebo dorubiť daň na základe požiadavky orgánov činných v trestnom konaní z 5 na 10 rokov. Zároveň by sa mala predĺžiť lehota doby archivácie účtovných dokladov na 10 rokov.

K opatreniam Akčného plánu patrí, okrem iného, aj zavedenie súhrnného protokolu z viacerých daňových kontrol vykonávaných súčasne vo viacerých daňových subjektoch, ktorý by mal priniesť komplexný výsledok platný voči všetkým týmto daňovým subjektom, bez porušenia daňového tajomstva.

Novela zákona o účtovníctve by mala priniesť definíciu závažných deliktov v oblasti účtovníctva, ktorých opakovanie nie je zlučiteľné s výkonom riadnej podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia, s cieľom zamedziť výkonu podnikateľskej činnosti osobám, ktoré opakovane závažným spôsobom porušujú ustanovenia zákona o účtovníctve.

Akčný plán obsahuje aj opatrenie zavádzajúce on-line monitoring prepravy tovaru, v súvislosti s ktorým pripravuje rezort financií spolu s rezortom dopravy a výstavby analýzu zavedenia systému monitorovania cezhraničnej prepravy tovaru v SR, tzv. systém ETCS.

Nižšie uvádzame prehľad jednotlivých opatrení s plánovaným termínom implementácie:

Kontakt:
Marianna Dávidová
+421 2 5998 4111
kpmg@kpmg.sk

Ministerstvo financií SR predložilo v máji 2017 návrh novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Medzi hlavné navrhované zmeny, ktorých účinnosť by mala byť od 1. januára 2018, patria:

• zmena podmienok na uplatňovanie trojstranného obchodu týkajúca sa postavenia prvého odberateľa,
• zavedenie povinnosti vrátiť odpočítanú daň z platby zaplatenej pred dodaním v prípade, že ku dňu deregistrácie neboli tovar alebo služba dodané,
• zrušenie limitu – základu dane vo faktúre vo výške 5 000 eur a viac – na uplatňovanie tzv. „tuzemského samozdanenia“ pri dodaní konkrétnych druhov poľnohospodárskych plodín a kovov,
• zavedenie možnosti pre správcu dane vrátiť pred začatím daňovej kontroly časť nadmerného odpočtu, o výške ktorej nie sú na základe údajov z kontrolného výkazu pochybnosti,
• rozšírenie povinnosti upraviť odpočítanú daň pri investičnom majetku na všetky stavby, nielen budovy,
• zavedenie možnosti vystaviť súhrnnú faktúru za nájom a dodanie elektriny, plynu, vody alebo tepla za obdobie najviac 12 kalendárnych mesiacov, ak odberateľ nie je usadený v SR,
• rozšírenie povinnosti zložiť zábezpeku pri DPH registrácii v prípade, ak žiadateľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá ma nedoplatok na dani 1 000 eur a viac alebo ktorej bola zrušená DPH registrácia z dôvodu opakovaného porušovania povinností administratívnej povahy,
• zavedenie povinnosti podávať súhrnný výkaz pre osoby registrované podľa § 7 a 7a zákona o DPH v prípade, že sa zúčastnia na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ,
• zmena v uplatňovaní osobitnej úpravy uplatňovania DPH pre cestovné agentúry a cestovné kancelárie, v dôsledku ktorej si kupujúci, platiteľ DPH, nebude môcť uplatniť odpočítanie DPH zo služieb cestovného ruchu.
  
  

O ďalších krokoch v legislatívnom procese Vás budeme informovať.

Kontakt:
Zuzana Šidlová
+421 2 5998 4111
kpmg@kpmg.sk